Arkham Advertiser 11/1935

12.11.2010, 11:32, Pridal Macko

Joe Diamond, Michael McGlen, Gloria Goldber, sister Mary, Mandy Thompson, Jenny Barnes, Vincent Lee, Tommy Muldon V, Monterey Jack, Hank Samson a ďalší. V minulom živote boli policajtmi, gangstrami, doktormi, vedcami, spisovateľmi... Ale ich život sa skončil presne 4. októbra 1935 v podvečerných hodinách. Od toho času žijú v novom svete. Vo svete teroru, chaosu a zla. Žijú svoj život aby prežili, aby sa zachránili a aby zachránili aj nás ostatných.

Vážený čitatelia, so zlom bojujeme už vyše mesiaca. Z počiatočného prekvapenia sme precitli a nastáva fáza protiútoku. Dnes už nie sme tými ustráchanými ľuďmi, ako na začiatku. Naše vedomosti sa rozšírili, naše svaly zosilneli a náš strach bol nahradený skúsenosťami z početných stretnutí po celom meste Arkham. Našu silu ako prvý naplno pocítil Azathoth. Čítate správne priatelia, už vieme kto sa to snaží zničiť našu kultúru a civilizáciu a dokonca aj vieme ako mu účinne čeliť.

Všetko začalo krátko po tom, ako sme dokázali poraziť posledného prastarého menom Nyarlathotep. Profesor Henry Armitage, vrchný knihovník, venoval všetok svoj čas štúdiu starých písomností, predovšetkým z prostredia strednej a južnej Ameriky. V minulosti boli tieto zvláštne mýtické postavy považované za bohov, stvoriteľov, démonov, nosičov zla, prípadne za prírodné bytosti z iných dimenzií. S príchodom kresťanstva do severnej a južnej Ameriky, boli tieto bytosti označené za pohanské bábky a viera v nich bola vytlačená na okraj spoločnosti. V 14. a 15. storočí bola ríša Inkov prekvitajúcim obchodným a kultúrnym strediskom strednej oblasti Ameriky. Po znovuobjavení Ameriky janovským moreplavcom Krištofom Kolumbom nastal silný prílev misionárov, konvertitov a dobyvateľov predovšetkým zo Španielska a Portugalska. Historici sa neprávom zhodli, že za záhadou mesta Inkov bol zhubný vplyv Európanov. Z objavených keramík Inkov a Aztékov sa dá vyčítať pravá podstata zániku ich miest a civilizácií. Každých 300 rokov sa na určitých miestach na Zemi začnú otvárať záhadné prastaré portály, cesty do iných dimenzií a svetov, cez ktoré sa k nám snažia dostať démonické bytosti, ako rozsievači zla. Profesor Armitage považuje práve tieto udalosti za dôvod vyhladenia troch veľkých civilizácií v tak krátkej dobe. Slávny Mayský kalendár bol pravdepodobne vytvorený na predpovedanie týchto udalostí.

Po záhade mesta Inkov sa postoj cirkvi rýchlo zmenil. Keď sa povie Vatikánsky koncil, každý sčítaný človek vysloví 1869. Nemá prívlastok prvý, druhý, alebo iný, pretože je všeobecne rozšírená myšlienka, že bol jediný. Prvý prísne tajný vatikánsky koncil však nastal ešte o 200 rokov skôr v roku 1662 pod názvom Vatikánsky koncil, ktorý sa nikdy nestal. Koncil bol stretnutím nielen najvyšších elít vtedajšej cirkvi vrátane pápeža, ale boli prizvaný aj králi a cisári najsilnejších krajín Európy. Po koncile cirkev začala označovať tieto démonické bytosti všeobecným pojmom Prastarý a následne každému boli priradené mená na základe Inkských, Mayských, Aztéckych božstvách alebo biblických pomenovaniach. Taktiež od tej doby cirkev dokázala veľmi dobre skrývať svoj strach pred prastarými, aj keď vždy reagovala veľmi prehnane až paranoidne na každý náznak útoku, čo sa prejavilo napríklad v hone na čarodejnice. Podobný prejav sme mohli zaznamenať aj v Arkhame počas bitky s prastarým menom Hastur.

Mágia a okultizmus pravdepodobne prekvitali už v dávnych dobách. Existuje keltská legenda z piateho storočia nášho letopočtu hovoriaca o dvornom čarodejovi Merlinovi ako začaroval slávny meč excalibur do skaly, ktorý dokázal neskôr vytiahnuť sám kráľ Artuš. Táto legenda priamo popisuje spôsob, akým Merlin dokázal uzamknúť jeden z portálov, cez ktorý sa prastarý snažil dostať do nášho sveta a tým ho uväznil v jeho vlastnej dimenzií. Excalibur je len metaforou. Tým sa núka otázka, prečo ak Merlin pečatil bránu do iného sveta, tak kráľ Artuš pri svojej múdrosti a odvahe túto pečať rozbil? Našťastie rukopisy samotného Merlina sa zachovali až do dnešných čias a dokonca časť z nich sa nachádza aj v našej knižnici v meste Arkham.

Pri odvracaní a boji s prastarým je veľmi dôležité vedieť proti komu stojíte. Pečať je potom účinnejšia a aj brány sa dokážu pozatvárať rýchlejšie. Už starý Inkovia dokázali podľa znamení predpovedať, ktorý prastarí sa práve dobíja do nášho sveta. Tento postup bol neskôr prebratý cirkvou a schválení na Vatikánskom koncile, ktorý sa nikdy nestal. Azathotha charakterizuje zmena hviezdnych systémov na nebi. Jeho príchod je natoľko energeticky bohatý, až ohýba časopriestor okolo planéty, na ktorú sa snaží dostať. Zakrivený časopriestor spôsobí ohyb dopadajúceho svetla a tým zdanlivý posun hviezd do iných častí vesmíru. Práve záhadné hviezdne systémy boli objavené v posledných dňoch, kvôli čomu boli naše noviny zaplavené desiatkami pozorovaní.

Po porazení prvého prastarého som dúfal v záchranu sveta, s tým, že už nič podobné sa viac nebude opakovať. Dnes už viem, že boj o holý život je ďaleko ťažší. Viem, že zlo sa nezastaví pokým náš svet nepadne. Zlo však slabne. Stráca dych. Pečate sú už rozmiestnené na svojich bránach. Azathoth porazený. Možnože sa Zlo ešte naposledy pokúsi v smrteľnom kŕči o posledné obsadenie Zeme, no s radosťou si dovolím predpovedať, že neúspešne. Zlo už je takmer porazené. A my ho nakoniec definitívne porazíme. A budeme zachránený.

Darrell Simmons                        

Pred pridaním komentáru sa musíte prihlásiť

Komentáre

Žiadne komentáre